| Nože | Bryndza | Mozzarela | Chilli | Mierky |
🔪 V Japonsku sú kuchárske nože takmer posvätné – kováči ich vyrábajú s rovnakou technikou ako samurajské meče.
🔪 Niektoré luxusné nože stoja viac ako auto – napríklad nože vyrobené z meteoritického železa.
🔪 Najstarší dochovaný kovový nôž má vyše 4000 rokov – bol objavený v Egypte.
🔪 V Ázii sa verí, že darovanie noža prináša nešťastie – preto sa pri jeho darovaní symbolicky platí minca.
🔪 Damascénska (Damaškova) oceľ je dodnes záhadou – staré meče z tejto ocele boli extrémne pevné, ale presný spôsob výroby sa stratil. Súčasná (nepravá) damašková oceľ sa vyrába z oceľových ingotov, ktoré sa vyrábajú metódou kováčskeho zvárania. Je to materiál, v ktorého štruktúre sa navzájom vrstvia najmenej dva a viac druhov ocelí alebo aj iných kovov. Napríklad, tvrdá a zároveň krehká vysoko uhlíková oceľ a pružná mäkká oceľ s nízkym obsahom uhlíka.
Kuchársky nôž (Chef's Knife)
✅ Využitie: Všestranný nôž na krájanie, sekanie, plátkovanie mäsa, zeleniny aj byliniek.
✅ Výhody: Ostrá, široká čepeľ (15 – 30 cm), ideálny na rýchle krájanie hojdavým pohybom.
❌ Nevýhody: Menej presný pri jemných prácach, ťažký na detailné čistenie a vykosťovanie.
Santoku
✅ Využitie: Japonská verzia kuchárskeho noža, vhodná na presné krájanie zeleniny, rýb a mäsa.
✅ Výhody: Široká čepeľ s jemnými drážkami (nelepí sa na ňu jedlo), ľahký a presný.
❌ Nevýhody: Kratšia čepeľ (13 – 20 cm), menej efektívny pri sekaní veľkých kusov mäsa.
Univerzálny, úžitkový nôž (Utility Knife)
✅ Využitie: Stredne veľký nôž (10 – 18 cm), vhodný na menšie úlohy ako krájanie ovocia, syrov, malých kusov mäsa.
✅ Výhody: Ľahký, presný, skladný.
❌ Nevýhody: Menej účinný na veľké kusy potravín.
Nôž na chlieb (Bread Knife)
✅ Využitie: Krájanie chleba a pečiva bez rozdrvenia kôrky.
✅ Výhody: Vlnkovitá čepeľ znižuje tlak pri krájaní.
❌ Nevýhody: Nevhodný na iné potraviny, zložitejšie brúsenie.
Nôž na ovocie a zeleninu (Paring Knife)
✅ Využitie: Šúpanie, čistenie a precízne krájanie ovocia a zeleniny.
✅ Výhody: Krátka čepeľ (7 – 10 cm) umožňuje vysokú kontrolu..
❌ Nevýhody: Nevhodný na väčšie suroviny.
Filetovací nôž (Filleting Knife)
✅ Využitie: Jemná práca s rybami, odstraňovanie kože a kostí.
✅ Výhody: Tenká, pružná čepeľ umožňuje presnosť.
❌ Nevýhody: Menej pevný, náchylný na poškodenie.
Vykosťovací nôž (Boning Knife)
✅ Využitie: Oddelenie mäsa od kostí, čistenie mäsa.
✅ Výhody: Pevná, úzka čepeľ umožňuje precíznu prácu.
❌ Nevýhody: Nevhodný na iné druhy krájania.
Sekáčik (Cleaver)
✅ Využitie: Porciovanie mäsa a kostí.
✅ Výhody: Masívna čepeľ pre vysokú silu rezu.
❌ Nevýhody: Veľká váha, menej presnosti pri jemnom krájaní.
Nakiri
✅ Využitie: Krájanie zeleniny (japonská obdoba sekáčika).
✅ Výhody: Presné rezy vďaka širokej rovnej čepeli.
❌ Nevýhody: Nevhodný na mäso, nevie hojdavý pohyb.
Pravek – Kamenné nástroje na sekanie mäsa.
Meď & bronz (3000 p.n.l.) – Prvé kovové nože, často len jednostranné.
Železná doba (1000 p.n.l.) – Nože sa stávajú pevnejšie, vznikajú špecifické tvary.
Stredovek – Rytieri nosia osobné nože, v kuchyniach sa používajú sekáčiky a veľké čepele.
18. – 19. storočie– Rozvoj ocele, výroba prvých moderných kuchynských nožov.
20. storočie – Masová výroba, vznik nehrdzavejúcej ocele a keramických nožov.
21. storočie – Vylepšené materiály (damascénska oceľ, uhlíková oceľ, titán), ergonomické rukoväte.
Brúsny kameň (Whetstone) – Najlepší spôsob na udržanie ostrosti, vyžaduje techniku.
Brúsne tyčinky (Honing Rod) – Neostria, ale udržujú rovnosť čepele.
Brúska na nože (Knife Sharpener) – Jednoduché, ale agresívne brúsenie, rýchle opotrebenie noža.
Diamantové brúsky – Efektívne pre tvrdé ocele, ale môžu odoberať priveľa materiálu.
Bryndza je skvelou probiotickou pochúťkou, ale je to práve ten typ jedla, ako napríklad sushi - buď toto jedno miluješ, alebo ho nemôžeš ani cítiť.
Bryndza (z rum. brânză – doslova: syr) je mäkký, miesený a solený ovčí syr vyrábaný z hrudkového ovčieho syra. Vyrába sa na Slovensku, v Poľsku, Rumunsku, Ukrajine a v Bulharsku. Konzumujú ju aj v Rakúsku a Bavorsku (Brimsen, Liptauer Käse), v Čechách a podobne.
Zachovaný je aj latinský názov: vulgo Burenda – ľudovo bryndza. V minulosti bola porovnávaná s talianskym mäkkým syrom žltkastej farby menom Stracchino.
Základným predpokladom pre kvalitnú bryndzu je dobrá aromatická paša. Bryndza obsahuje 650 – 700 mg vápnika (údaj platí pre 100 g). 18. júla 2008 bola bryndza oficiálne zaregistrovaná v registri chránených zemepisných označení Európskej únie.
zdroj wiki
Na internete som narazil na nádherný, v podstate už historický receptár pochúťok z bryndze. Pochádza z čias, keď mesto Martin nieslo v rokoch 1920 – 1951 názov Turčiansky Svätý Martin. Bryndza je jednoducho bryndza.
Viac si môžeš prečítať na tejto adrese: https://komercnespravy.pravda.sk/potraviny/clanok/511643-preco-by-bryndza-nemala-chybat-v-nasom-jedalnicku-a-preco-je-prave-majova-bryndza-najlepsia/
Mozarella je všeobecne čerstvý syr, ktorého pôvod je nerozlučne spojený s Talianskom. Vyrába sa ako z kravského mlieka (fior di latte), tak aj z byvolieho mlieka (bufala). S rastúcim trendom sa do popredia dostáva aj mozzarella bezlaktózová, ktorá je určená predovšetkým ľuďom trpiacim na intoleranciu laktózy. Mozarella patrí do zoznamu povolených potravín pre ľudí trpiacich histamínovou intoleranciou nakoľko sa jedná o čerstvú potravinu.
Zamerajme sa práve na mozzarellu z byvolieho mlieka. Tento známy syr patrí do skupiny parených a miesených syrov označovaných ako pasta filata. Vyrába sa výhradne zo surového alebo pasterizovaného mlieka čiernych byvolíc, ktoré pochádzajú predovšetkým z Kampánie (Mozzarella di Bufala Campana). Výrobné oblasti sa však nachádzajú aj v Laziu a Apulii. Pri príprave sa syrovina zahrieva a následne hnetie, kým nevzniknú dlhé vlánka, z ktorých syrár oddeľuje rovnako veľké kusy - tento proces sa nazýva mozzatura (odrezávanie).
Z jednotlivých dávok sa potom vytvárajú gule, či iné tvary. Mozzarella má veľmi krátku trvanlivosť, ktorú ale možno predĺžiť naložním do soľného roztoku alebo srvátky. Až vďaka moderným techonlógiám a možnosti distribuovať túto lahôdku v nepriepustných vreckách s tekutinou sa tento syr dostal do povedomia gurmánov po celom svete. Dovtedy bol výhradne regionálnou špecialitou.
Poznáme tieto druhy mozzarelly:
Odkiaľ pochádza čili?
Čili papričky pochádzajú pôvodne z Južnej a Strednej Ameriky, konkrétne z oblastí ako Mexiko, Brazília a okolitých regiónov.
Tento druh rastlín sa začal pestovať a používať pôvodnými obyvateľmi týchto oblastí ešte pred príchodom Európanov.
Dnes sa však chilli papričky pestujú a konzumujú na celom svete. Vyrábajú sa v rôznych tvaroch, veľkostiach a s rôznym stupňom pálivosti, od jemných papričiek až po pálivé papričky Carolina Reaper. Scovilleho stupnica, ktorú vyvinul lekárnik Wilbur Scoville v roku 1912, meria pálivosť rôznych druhov čili papričiek a pomáha milovníkom chilli zorientovať sa v širokej ponuke.
Aké druhy čili papričiek poznáme?
Habanero - veľmi pálivé, pochádzajú z Mexika.
Jalapeño - mierne až stredne pálivé, bežne používané v mexických jedlách.
Cayenne - stredne až silno pálivé, používajú sa najmä v práškovej forme.
Serrano - stredne pálivé, používané v rôznych omáčkach.
Caribbean Red - veľmi pálivé, pochádzajú z Karibiku.
Ghost pepper (Bhut Jolokia) - veľmi pálivé, pôvodne z Indie.
Scorpion pepper - jedna z najpálivejších papričiek, pochádza z Trinidadu.
Trinidad Moruga Scorpion - tiež veľmi pálivá, z Trinidadu.
Druhov je ale rozhodne viac
Pozitívne účinky na zdravie:
Zlepšuje metabolizmus - Capsaicin, ktorý je zodpovedný za pálivosť, môže podporovať spaľovanie kalórií a zlepšiť metabolizmus.
Analgetické účinky - Capsaicin pomáha pri zmiernení bolesti (pri vonkajšom použití, napr. vo forme mastí alebo krémov).
Zlepšenie trávenia - Podporuje tráviaci proces a môže pomôcť pri problémoch ako plynatosť a nadúvanie.
Zníženie rizika niektorých ochorení - Niektoré štúdie naznačujú, že konzumácia čili môže pomôcť znižovať riziko niektorých kardiovaskulárnych ochorení.
Antioxidanty - Obsahuje vitamín C a iné antioxidanty, ktoré môžu pomôcť v boji proti voľným radikálom.
Náladový a energetický boost - Konzumácia chilli papričiek môže zvýšiť produkciu endorfínov, ktoré sú známe ako "hormóny šťastia". To môže viesť k lepšiemu rozpoloženiu a pocitu energetického rozbehu.
Negatívne účinky:
Irritácia tráviaceho traktu - U niektorých ľudí môže spôsobovať bolesti žalúdka, pálenie záhy, alebo podráždenie žalúdka.
Zvýšená teplota tela - Čili môže spôsobiť, že sa človek potí alebo cíti nadmerné teplo, čo môže byť nepríjemné.
Alergické reakcie - U niektorých ľudí môže byť čili spúšťačom alergických reakcií, ako je kožná vyrážka alebo opuch.
Problémy s očami - Ak sa človek dotkne pálivých papričiek a následne si pretrie oči, môže to spôsobiť výrazné podráždenie a pálenie.
A iné - ako zhoršujúce sa pálenie úst a pier, dráždivý kašeľ, kýchanie, podráždenie hrdla, pľuzgiere v ústnej dutine a na perách, zmena sfarbenia pokožky, ktorá došla do kontaktu s čili papričkami…. takže opatrne.
Pálivosť čilli papričiek sa meria pomocou Scovilleho stupnice v jednotách SHU (Scoville Heat Unit), ktorá sa určuje podľa množstva kapsaicínu v nich.
0 SHU - paprika (nepálivá)
3500 SHU - Jalapeño
15,000–30,000 SHU - Habanero
50,000–100,000 SHU - Cayenne
1,041,427 SHU - Ghost Pepper (Bhut Jolokia)
2,009,231 SHU - Carolina Reaper (aktuálne najpálivejšia paprička)
Niekedy a nám kľudne môže stať, že nemáme poruke váhu. Tu je preto zopár tipov, ako je možné čo odmerať, aby nás to pri príprave jedál nevykoľajilo:
Štipka soli má cca pol gramu.
Polievkový tanier má cca 250 ml.